ČO sa môžeme naučiť od Indiánov

Je veľa vecí, ktoré sa môžeme od Indiánov naučiť. Indiáni si napríklad vážili dary Zeme, neničili prírodu, nevytvárali odpad. Preto jednou z ich najväčších cností bola ÚCTA K PRÍRODE.

Rovnako sa Indiáni nikdy nevyvyšovali nad zvieratá, považovali ich za rovnocenné tvory, mnohé zvieratá uctievali ako posvätné. Preto ich ďalšou cnosťou bola ÚCTA K ZVIERATÁM.

Pokúsme sa byť na chvíľu ako oni a spoločne sa naučme týmto dvom cnostiam. 

Na základe prieskumu v padlete každá škola vybrala jedno zviera, ktoré nakreslila do spoločného totemu. Ktoré zvieratá sa stali víťazmi a prečo?

SK (Ilava) - pes: je verný, užitočný, stráži dom, vie človeku vrátiť lásku, neopustí ho, teší sa vždy, keď ho vidí, má ho rád aj vtedy, keď sa k nemu nespráva dobre, je poslušný a inteligentný, najvernejší priateľ človeka. 

CZ (Stráž) - gepard: je divoký, bojovný, rýchly a vzácny. Má krásnu srsť a mláďatá sú roztomilé. Králi si dávali jeho kožušinu na hlavu. 

PL (Legionowo ) - lev: má krásnu našuchorenú hrivu, ostré dlhé tesáky a pazúry. Všetky zvieratá z rozprávok sa spoliehajú na jeho názor. Je dôstojným, ale zároveň veľmi nebezpečným zvieraťom. Vzbudzuje strach a hrôzu. Ale ako plyšová hračka je milý. Nazýva sa kráľom zvierat.

PL (Łaskarzew) - líška: má peknú červenú kožušinu a krásny našuchorený chvost. Pohybuje sa rýchlo. Má dobre vyvinuté zmysly - zrak, sluch, hmat a čuch. Je to symbol prefíkanosti.

K úlohe "ako nakresliť psa" do spoločného totemu sme sa postavili veľmi zodpovedne. Keďže záujemcov o kreslenie bolo niekoľko, museli sme uskutočniť triedne kolo, z ktorého na základe hlasovania vzišla víťazná kresba. Tá sa potom stala zástupcom našej školy v spoločnom toteme.

Zvieratá nám natoľko učarovali, že sme sa rozhodli našim partnerským školám vytvoriť FOTOHÁDANKY. Ich úlohou bolo uhádnuť, aké zvieratá videli Indiáni na love, svoje odpovede očíslovať a vložiť pod fotografie. Pozrite sa, ako sa darilo našim českým a poľským kamarátom.

"Až keď zomrie posledný strom

 a posledná rieka bude otrávená

 a posledná ryba chytená, 

až potom si uvedomíme, 

že z peňazí sa nenajeme. (indiánsky náčelník)

Posolstvo tejto indiánskej múdrosti sme si naplno uvedomili až vtedy, keď sme sa na hodine prvouky spoločne zamýšľali nad tým, ako človek pomáha a ako škodí našej prírode. Zistili sme, že by sme v našom okolí dokázali nájsť hneď niekoľko nešetrných či negatívnych zásahov človeka do prírodného prostredia. Stačilo sa pozrieť von z obloka. Po pokosení vysokej trávy zostalo na školskom dvore jedno veľké smetisko. Je záhadou, kedy tam vzniklo, nakoľko počas karanténneho obdobia bol vstup do areálu školy zakázaný, ale trávnik a priľahlé ihriská boli doslova zaplavené plastovými či sklenenými fľašami, obalmi z keksov, čipsov, krabicami z pizze, plechovkami od rôznych nápojov a iným odpadom.

Nedokázali sme si predstaviť, že by sme mali na takomto školskom dvore tráviť telesné výchovy či čas v školskom klube. Bez toho, aby nám to niekto nariadil alebo rozkázal sme sa rozhodli, že vyzbierame všetok odpad a roztriedime ho do nádob určených na separovaný zber. Netrvalo dlho a vďaka našej usilovnosti mohla opäť tráva dýchať, stromy rásť, kvety kvitnúť... Už ich neťažili stopy po nás, ľuďoch. Aj keď sme to neboli my, ktorí tam všetok tento odpad zanechali, hanbili sme sa za tých, v ktorých nie je ani štipka úcty k prírode a k všetkému živému.

Aby sme si názorne demonštrovali negatívny dopad takéhoto správania na prírodné prostredie, urobili sme si malý pokus. Do starej ponožky sme povkladali rôzne druhy odpadu (papier, sklo, korkovú zátku, gumu, ohryzok, plastový uzáver, starý chlieb, hrdzavý klinec, žuvačku,...) a zakopali sme ju do zeme. Miesto nezvyčajného "pokladu" sme si dôsledne zakreslili do plánu, aby sme ho neskôr dokázali nájsť. Keďže ide o dlhodobejší pokus, musí uplynúť niekoľko mesiacov, aby sme zistili, ako sa obsah ponožky zmenil. Zahrali sme sa na jasnovidcov a v záznamových hárkoch sme sa pokúsili hádať, čo sa v zemi rozloží a čo nie. Väčšina detí tipovala, že obsah ponožky zostane takmer rovnaký (okrem ohryzku, chlebíka a žuvačky, ktoré sa zrejme stanú potravou pre rôzne druhy živočíchov žijúcich v pôde). Ak by bol náš odhad správny, potom by to znamenalo, že všetok ostatný odpad bude znečisťovať našu prírodu ešte dlhé a dlhé roky. Možno by sme sa takémuto zisteniu na jednej strane aj potešili, lebo by sme zistili, že náš predpoklad bol správny. Na druhej by sme však boli veľmi smutní. Dôvodom by bol fakt, že ak by sme sa k prírode správali tak ako doteraz, postupne by sa zmenila na jedno veľké smetisko.

Aká je však nádej, že sa ľudia polepšia? Viacerí chápu škodlivosť takéhoto správania. Napriek tomu znečisťovanie prírody pretrváva. I keď si mnohí myslia, že odpad v prírode je maličkosť, takéto konanie má ďalekosiahle následky. Okrem negatívneho dopadu na životné prostredie môže viesť k ľahostajnosti, k strate hrdosti na svoj región, na Slovensko.

Skúsme sa všetci ešte raz zamyslieť nad slovami múdreho indiánskeho náčelníka a predstaviť si, ako by vyzerala naša Zem, keby sme všetci konali rovnako bezohľadne. Je najvyšší čas správať sa zodpovedne, aby tu zostala nielen pre nás, ale aj pre ďalšie generácie.