OKIENKO PRE RODIČOV

Máte prváka?

I pre tie deti, ktoré sa tešia na školu, predstavuje vstup do školy značnú záťaž. Deti, ktoré chodili do materskej školy, sú na tom lepšie a zmena v ich živote nie je taká veľká. To, čo prežíva dieťa pri vstupe do školy a aký bude jeho vzťah k nej, závisí obvykle od postoja rodičov ku škole, od toho, čo počuje o škole od starších súrodencov, prípadne rovesníkov v škôlke. Prostredie školy je potrebné dieťaťu pred vstupom do nej čo najviac priblížiť. Rozprávať sa s ním o tom, čo ho čaká. Vysvetliť mu, prečo je škola potrebná, že v nej budú aj úlohy, ktoré sú ťažšie, ale vy mu pomôžete. Zvládli to všetky deti, aj mamy a otcovia. Dieťa veľmi rado počúva, ak mu porozprávate nejakú vlastnú, zábavnú príhodu s dobrým koncom zo školy.

Čo by mal budúci prvák vedieť?

samostatne sa obliecť a obuť
pozapínať si gombíky a zaviazať šnúrky na obuvi
samostatne sa najesť lyžičkou aj príborom
samostatne sa obslúžiť na WC, umyť si ruky, spláchnuť
správne vyslovovať všetky hlásky
vyjadrovať sa plynule aj v zložitejších vetách
spočítať predmety do 6
interpretovať obsah krátkej rozprávky
poznať naspamäť detskú pesničku alebo básničku
kresliť pevné a neroztrasené línie
nakresliť postavu so všetkými základnými znakmi (hlava, krk, trup, ramená atď.,
postava je anatomicky správne rozložená)
vystrihnúť jednoduchý tvar podľa predkreslenej čiary
poznať základné odtiene farebného spektra (červená, zelená, žltá, oranžová,
fialová, atď.)
orientovať sa v priestore, vie kde je "vpredu", "vzadu", "hore", "dole", "vpravo", "vľavo"

Ako by sa mal budúci prvák správať?

vydrží pri hre alebo inej činnosti 15-20 minút
začatú prácu alebo hru dokončí, nezačína neustále niečo nové, neodbieha
na nové prostredie a osoby si zvyká bez väčších problémov (neplače, neskrýva sa za rodičov, neuteká)
väčšinou sa hráva spoločne s deťmi, nestráni sa ich spoločnosti, nie je medzi deťmi bojazlivý a plačlivý
nie je agresívny, spory s deťmi dokáže riešiť väčšinou bez bitky, hádky, vzdorovitosti
v jeho správaní by sa nemali prejavovať zlozvyky, ako napríklad: cmúľanie prstov, ohrýzanie nechtov, časté pokašliavanie, žmurkanie
nezajakáva sa pri reči
nepomočuje sa
ovláda prejavy slušného správania (pozdraviť, odzdraviť a pod.).

Často sa stáva, že dieťa si tajne pribalí do aktovky i niektorú obľúbenú hračku. Je dôležité, aby dieťa pochopilo, že sa s danou hračkou na hodinách hrať nemá a môže si ju vybrať z tašky počas prestávky alebo po vyučovaní v školskom klube. Za týchto predpokladov, môže rodič dovoliť svojmu dieťaťu nejakú osobnú drobnosť zobrať so sebou. Dieťa tak bude mať pri sebe niečo dôverne známe a môže sa cítiť istejšie a sebavedomejšie.

Čo čaká prváka?

zmena prostredia
zmena pedagógov a vychovávateľov
strach z nepoznaného (či sa môže prihlásiť, vzdialiť na toaletu, vysloviť svoj názor, posťažovať sa, ak mu bolo ublížené, či zvládne dané úlohy, či si nájde priateľov, aká bude pani učiteľka, či sa bude môcť ešte hrať a pod.)
strata kamarátov, ktorí nemusia spolu s ním nastúpiť do tej istej základnej školy, triedy
nové, náročnejšie povinnosti (napríklad písanie domácich úloh)
zmena denného režimu (strata času na oddych - poobedný spánok)
prispôsobenie sa školským pravidlám, systému a požiadavkám (hlásenie sa, čakanie na vyvolanie, systém aktívnej pozornosti počas hodiny a čas oddychu počas prestávky a pod.)
zmena sústredenia pozornosti (dieťa musí byť disciplinovanejšie, musí pozornosť sústrediť na učiteľa, reagovať na otázky, ktoré sú mu kladené, spoznávať a učiť sa nové poznatky,...)
vydržať sústredene počúvať a pracovať podľa pokynov 45 minút
hodnotenie jeho výkonov, na ktoré nemuselo byť dieťa zvyknuté
dieťa sa musí naučiť byť sebestačné, organizovať si samo čas (čas zjesť desiatu cez prestávku, pripraviť si pomôcky a pod.)

Čo by mal urobiť rodič?

Je dôležité vysvetliť dieťaťu, čo sa od neho v škole bude očakávať, aké budú jeho povinnosti, ešte pred nástupom do školy.

Povzbudzovať dieťa, poukázať na kladné stránky osobnosti dieťaťa, na to, čo už zvládlo a dokázalo.

Byť trpezlivým. Dieťaťu môžu ísť prvé dni domáce úlohy veľmi ťažko, nedokáže sústredene sedieť. Celý deň sedelo v škole a muselo byť pozorné a môže byť nervózne z toho, že to isté musí robiť i doma.

Pozitívne motivovať, vyzdvihnúť dobré veci, napríklad, čo všetko sa dieťa v škole naučí, že spozná nových priateľov, bude mať určité výhody a pod.

Rozprávať sa s dieťaťom, ako sa mu v škole páčilo, prípadne nepáčilo. Je dôležité, aby dieťa cítilo v rodičoch oporu, aby vedelo, že nech by malo akýkoľvek problém, môže sa na nich obrátiť a že na nové, preň momentálne ťažké povinnosti, nie je úplne samo.

V prípade, že sa dieťa začne chodenia do školy obávať, je potrebné zistiť hneď, v čom je problém a čoho sa dieťa bojí. Nemusí totiž zákonite ísť o závažný problém, ako je napríklad šikanovanie, ale môže sa jednať o nedorozumenie alebo iný menší problém, ktorý je možné vyriešiť chápavým rozhovorom s dieťaťom alebo triednym učiteľom.

Nástup dieťaťa do školy je zmenou i pre samotných rodičov, dieťa má nové povinnosti (napríklad domáce úlohy), ktoré menia režim a voľný čas i v rodine.

Rodič by nemal nahlas hovoriť o svojich obavách a negatívnych skúsenostiach so školou. Nemal by pred dieťaťom hovoriť o obmedzovaní a trestoch (výhražné vyjadrenia typu - "Však počkaj, v škole ťa už naučia").

Nestrašiť dieťa príliš ťažkými a nezvládnuteľnými úlohami, ktorého ho čakajú.

Rodič by mal dieťaťu dopriať i čas na hru a oddych. Dieťa môže mať strach i z pocitu, že už sa nikdy nebude môcť hrať, preto je dôležité vysvetliť mu, že i napriek tomu, že má už určité povinnosti, ktoré si musí plniť, čas na hru bude mať vždy, keď si svoje úlohy splní. Nie je vhodné, aby dieťa, ktorému domáce úlohy zaberú veľa času, bolo hneď po ich napísaní poslané do postele a nemalo tak čas na vlastné aktivity, fantáziu, odreagovanie a hru.

Rodič by si mal nájsť čas na spoločnú aktivitu s dieťaťom (vychádzky, šport a pod.).

Nebáť sa prípadného psychologického vyšetrenia, môže dieťaťu len pomôcť a včas zistiť, či je dieťa na školu pripravené.

Pomôcť dieťaťu v prvých dňoch systematickému spôsobu učenia a príprave na vyučovanie. Naučiť dieťa písať hneď na prvýkrát správne.

Rodič by mal dieťaťu prekontrolovať domáce úlohy, nemal by sa spoliehať na to, že keď dieťa príde zo školy a povie, že domáce úlohy nedostali, tak to tak aj naozaj je. Neznamená to však, že rodič nemá svojmu dieťaťu dôverovať, ale vhodné je si veci overiť, napríklad netreba zabúdať i na pravidelné, teda denné kontroly žiackej knižky a slovníčka. Môže tam byť dôležitý odkaz od triednej učiteľky, na ktorý dieťa zabudlo.

Rodič by mal dieťaťu zabezpečiť i mimoškolskú aktivitu, aby sa dieťa dokázalo od svojich povinností odpútať a rozptýliť. Je dobré, ak si dieťa samo povie, čo ho zaujíma a čomu by sa chcelo venovať. Rodič môže dať dieťa i na dva krúžky, jeden oddychový (tanec, šport a pod.) a druhý náučný (napríklad jazyky). Treba však zohľadniť pri výbere mimoškolskej aktivity danosti dieťaťa, aby nebolo zbytočne preťažené a unavené.

Aké ťažkosti sa môžu v prvom ročníku vyskytnúť?

Môžu sa prejaviť ťažkosti pri čítaní alebo písaní takého charakteru, že si zamieňa tvarovo podobné písmenka b - d - p, a - e, p - j, vynecháva písmenká, alebo v matematike si zamieňa, vynecháva číslice a pod. Prípadne má ťažkosti pri spájaní hlások do slabík a slabík do slov. Takéto dieťa nemusí byť rozumovo zaostalé, ale môže mať vývinovo podmienené špecifické ťažkosti v učení - v čítaní (dyslexiu), v písaní, pravopise (dysgrafiu, dysortografiu) alebo v matematike (dyskalkúliu).

Keď dieťa prežíva úzkosť alebo má s niečím ťažkosti, často nevie požiadať o pomoc priamo. Reaguje rannými bolesťami bruška, hlavy, zvracaním, nutkaním na WC, nočným pomočovaním, tikmi a pod. Nejde o vedomé správanie, takto dieťa volá o pomoc dospelého. Takýmto ťažkostiam sa dá predísť, ak už v období pred nástupom do školy svedomito zvážime stav dieťaťa.

Z praxe je známe, že vo veku okolo 6 rokov nie všetky deti z rôznych dôvodov dosahujú primeranú úroveň školskej spôsobilosti vo všetkých oblastiach vývinu. Na možné ťažkosti v škole vás môžu upozorniť najmä nasledujúce príznaky:

zaostávajúci vývin reči, chudobná slovná zásoba
citová labilita, plačlivosť, úzkosť v novom prostredí
hravosť
zábudlivosť
nesústredenosť
hyperaktivita
neschopnosť vyčleniť podstatné zo získaných veku primeraných informácií
nedostatky všeobecných vedomostí všeobecnej informovanosti
znížená výkonnosť
ťažkosti v adaptácii na kolektív

Kedy uvažovať o vyšetrení školskej spôsobilosti?

Vtedy, keď dieťa:

je veľmi živé, hravé, nevydrží dlhšie pri jednej činnosti, dá sa ľahko odpútať vonkajšími podnetmi
nerado kreslí, nedrží správne ceruzku, alebo ju striedavo drží v pravej a ľavej ruke, nie je dosť zručné
má ťažkosti s výslovnosťou, málo rozvinutú reč
je bojazlivé, odmieta kontakt s druhými a v cudzom prostredí reaguje plačom
je síce rozumovo zrelé a celkovo vyspelé, ale v rodinnom prostredí sa odohrávajú veľké zmeny (napr. rodiča sa rozvádzajú)
opakované a časté choroby (napr. opakované zápaly horných dýchacích ciest, záchvatové ochorenia a pod.)
nie je samostatné v sebaobsluhe
nechodilo (alebo veľmi málo chodilo) do materskej školy a hrozí, že si bude ťažko zvykať na systém povinností, na kolektív detí a na požiadavky učiteľa.

Ak máte podozrenie, že niektoré z prejavov vášho dieťaťa by mohli komplikovať jeho prispôsobovanie alebo výkony v škole, môžete sami alebo v spolupráci so ZŠ požiadať o posúdenie školskej spôsobilosti a navštíviť s dieťaťom centrum pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie a poradiť sa s odborníkom.

Dvadsatoro rodičom od ich detí:

1. Nerozmaznávajte ma.

viem dobre, že by som nemal dostať všetko, čo si zažiadam. ja vás len skúšam

2. Nebojte sa byť prísni a pevní.

ak mi vytvoríte hranice, budem sa cítiť bezpečnejšie

3. Nedovoľte, aby som si vytvoril zlé návyky.

musím sa spoliehať na vás, že ich včas odhalíte

4. Nerobte zo mňa menšieho ani dospelejšieho, ako v skutočnosti som.

núti ma to, aby som sa správal nezmyselne a neprirodzene

5. Nezabúdajte, že sa vždy nedokážem vyjadriť tak, ako by som chcel.

nie som preto niekedy presný a ťažko mi je rozumieť

6. Nekričte na mňa, nenadávajte a nedohovárajte mi na verejnosti.

ďaleko viac na mňa zapôsobí, keď sa so mnou pokojne porozprávate v súkromí

7. Nevnucujte mi, že moje chyby sú ťažké hriechy.

nabúra to môj zmysel pre hodnoty

8. Nenechajte sa príliš vyviesť z miery, keď poviem, že vás nemám rád.

to nie vás, ale vašu moc, ktorá ma ohrozuje

9. Nechráňte ma pred všetkými následkami môjho správania.

potrebujem sa naučiť znášať ťažkosti a bolesť

10. Nevenujte prehnanú pozornosť mojim drobným poraneniam a boliestkam.

dokážem sa s nimi vyrovnať sám

11. Nesekýrujte ma.

musel by som sa brániť tým, že budem hluchý a budem robiť "mŕtveho chrobáka"

12. Nesľubujte mi nesplniteľné veci.

pamätajte si, že sa cítim ukrivdený, keď sa sľuby nedodržia

13. Neskúšajte nadmerne moju poctivosť.

dostanem strach a potom klamem

14. Nebuďte nedôslední.

to ma úplne mätie

15. Nehovorte mi, že ma nemáte radi, keď vás v niečom sklamem.

veľmi ma to bolí a ťažko na to zabúdam

16. Nehovorte mi, že moje obavy a strach sú hlúposti.

pre mňa sú hrozne skutočné a veľa pre mňa znamená, keď sa mi snažíte porozumieť

17. Nesnažte sa mi nahovoriť, že ste dokonalí a bez chýb.

hrozne ma šokuje, keď zistím, že to tak nie je

18. Nikdy si nemyslite, že je pod vašu dôstojnosť sa mi ospravedlniť.

po úprimnom ospravedlnení sa môj vzťah k vám stane ešte vrúcnejší

19. Nezabúdajte, ako rýchlo dospievam.

je určite ťažké držať so mnou krok, ale snažte sa, prosím

20. Nezabudnite, že budem vedieť rozdávať lásku a vyrastie zo mňa dobrý človek len vtedy, keď budem lásku a láskavé porozumenie pociťovať od vás sám, m i l í m o j i r o d i č i a...