Školy v minulosti a dnes

Náplňou úvodných hodín prvouky v 1.ročníku je oboznámenie sa s triedou, školou, školským areálom, povinnosťami školáka, školskými pomôckami... Skrátka, spoznanie nového prostredia, v ktorom žiaci strávia nasledujúcich deväť rokov. V priebehu septembra sa tak prváci oboznámili s pravidlami bezpečného správania sa v školských priestoroch, naučili sa orientovať v budove školy, pomenovať významné orientačné body v jej blízkosti...

Existuje však veľa ďalších informácií o škole, ktoré vo svojom pracovnom zošite ani učebnici nenašli. Ako vyzerali školy v minulosti? Čo patrilo k základnej výbave každého žiaka? Ktoré predmety sa vyučovali? Koľko žiakov bolo v jednej triede? a pod. Na tieto a ďalšie otázky nám prišiel dať odpoveď pán Gieci, ktorý prijal pozvanie našich prváčikov a zavítal na krátku besedu do 1.A. Keďže pôsobil v škole viac ako 40 rokov nielen ako učiteľ, ale aj ako riaditeľ základnej školy, zažil viaceré zmeny, ktorými školstvo prešlo v priebehu niekoľkých desaťročí. Na základe vlastných skúseností nám porozprával o tom, čím sa odlišovala škola v minulosti od tej dnešnej. Dozvedeli sme sa, že k tým najväčším rozdielom patrila predovšetkým materiálna vybavenosť tried a počty žiakov v triedach. Pre lepšiu ilustráciu doplnil svoje rozprávanie aj fotografiami, ktoré zachytávali vybavenie tried v čase, keď bol on sám žiakom prvého stupňa. Takto sme sa mohli aspoň na chvíľu preniesť do doby bez internetu a interaktívnych tabúľ, kedy základnou pomôckou každého učiteľa bola len krieda a pedagogické majstrovstvo, ktorým musel zákonite oplývať. Veď zvládnuť 32 (a niekedy až 40) žiakov nebola určite žiadna hračka. Napriek tomu v takýchto skromných pomeroch dokázali učitelia žiakom sprostredkovať všetky potrebné informácie, ktoré tvorili základ pre ich ďalšie vzdelávanie.

Spomienky a skúsenosti pána Gieciho niesli v sebe nielen množstvo zaujímavých informácií a faktov, ale i jedno malé posolstvo. Hoci máme v dnešnej dobe k dispozícii triedy vybavené rôznymi učebnými pomôckami a najmodernejšou technikou, často ich berieme ako samozrejmosť. Neuvedomujeme si, že aj v súčasnosti existujú krajiny, v ktorých žiaci takúto príležitosť nemajú. Vážme si možnosť vzdelávať sa a využívajme každú chvíľu strávenú v školských laviciach naplno.

Ďakujeme za príjemne strávené dopoludnie a tešíme sa na ďalšie pútavé rozprávanie.